Ako vyzerá cestná cyklistika na Slovensku

Autor: Martin Lindák | 20.6.2016 o 20:22 | Karma článku: 3,20 | Prečítané:  968x

O tom, že služby rieši lepšie trh a súkromný sektor než štát sa už napísalo mnoho článkov. Väčšinou to vždy ostalo pri teoretizovaní a možno si ľudia len povedali, no jasné čo ten už len môže vedieť. 

Avšak napriek tomu sa často stretávame s príkladmi, kedy by trh riešil situáciu lepšie než  štát. O jeden taký príklad a osobnú skúsenosť teraz uvediem.

Už nejaký ten rok trpím na cestnom bicykli pri tréningoch a pretekoch, ktorých sa vo voľnom čase zúčastňujem. Bolo ich už za tie roky niekoľko, pričom vždy organizoval tieto preteky niekto iný. Je pravdou, že väčšinou to boli preteky podnikatelov, čiže ľudí, ktorí sa rozhodli vo svojom regióne usporiadať preteky a spraviť z toho zážitok a možno aj tradíciu pre pretekajúcich. Na strane druhej to boli aj rôzne memoriáli a preteky, ktoré organizovalo mesto alebo obec. Už pri týchto pretekoch bolo vidieť, že preteky od súkromníka sú lepšie organizované. Či už po stránke bezpečnosti alebo všetkých tých drobností okolo pretekov.

Ale pekne po poriadku. Za každý pretek si zaplatíte nejaké to štartovné, ktoré má pokryť náklady na pretek. Samozrejme, náklady sú na každom preteku iné a platíte odlišné sumy. Najčastejšie dostanete nejaký štartovný balíček, ktorý obsahuje rôzne predmety od sponzorov, či už sú to gély, tričká, časopisy a podobne. Rovnako v ňom dostanete aj čip, aby sa jednoducho dal sledovať čas každého pretekára. V neposlednom rade je v tejto sume aj zabezpečenie (policajti, sanitka) a rovnako aj nejaký ten obed.

Všeobecne možno povedať, že na pretekoch od súkromníka je úroveň, ale aj štartovné vyššie. Majú väčšinou veľa sponzorov, čo vám zabezpečí „ťažší“ štartovný balíček. Často predmety v rámci neho prevýšia sumu, ktorú ste za pretek zaplatili. V konečnom dôsledku, ale ide o dojem a zážitky z preteku, tie sú často lepšie na pretekoch od súkromníka. Väčšinou všetko prebieha tak ako má, či už je to načasovanie, presnosť časomiery alebo aj jednoduché fotky, ktoré po preteku dostanete.

Pri pretekoch, ktoré organizuje obec alebo mesto je to často chudobnejšie. Mestá a obce často len organizujú už xy. ročník, pričom je to len kvôli tradícii. A tak to aj vyzerá. Organizácia doslova na kolene, bez čipov, bez nejakého štartovného balíčka. A s malým bezpečnostným zabezpečením. Štartovné je samozrejme nižšie, ale dostanete za neho tak akurát číslo a párky (v lepšom prípade guláš) v cieli.

Čo je ale ešte viac zarážajúcejšie, že veľmi podobný obraz majú aj preteky od Slovenského zväzu cyklistiky (SZC). Konkrétne Slovenského pohára (SP) alebo Merida road cupu (MRC). Obe série pretekov sú si veľmi podobné, avšak odlišujú sa v drobnostiach. Avšak pri oboch musíte vlastniť licenciu. Na strane druhej treba zdôrazniť, že preteky organizujú kluby, ktoré sú pod dohľadom SZC, čiže ich patrične regulujú v organizácii.

Tento rok som sa rozhodol, že si vybavím licenciu a skúsim SP alebo MRC, aspoň tie preteky čo budú blízko. A tak som sa ne/zúčastnil jedného kola pred pár týždňami. Stačilo mi toto jedno kolo aby som už viackrát na tieto preteky nezavítal.

Bola to časovka, malo sa štartovať o 11:00 s tým, že registrácia trvala hodinu predtým. Vyrazil som presne aby som došiel na registráciu, registroval sa, trošku sa rozjazdil a potom odjazil svoje. Samozrejme už registrácia sa natiahla, keďže nikto riadne nevedel čo má kto robiť. A tak len jeden organizátor odkazoval na druhého. To by bolo ešte v poriadku, trošku majú v tom neporiadok, stane sa. Prežil som aj fakt, že mi napočítali všetko možné, 5€ za štartovné (čo je maximum určené SZC, pričom im z toho vyšli len Spišské párky v rámci obedu), 5€ za jednodňové číslo a samozrejme 1,5€ za čip.

Avšak najhoršie bolo, že celý štart časovky sa nakoniec posunul z 11:00 na 13:30. Hlavným dôvodom boli pretekári, ktorí tam nemali čo robiť. Presnejšie pán, ktorý sa staral o čipy a musel zapisovať pretekárov, ktorých sa vopred neregistrovali, a tak nastavovať čipy. To sa neušlo bez vyhrážok, že nabudúce budú takýto jedinci pokutovaní. To už pre mňa znamenal úplný vrchol celej časovky, keďže inde na pretekoch je to bežné, že polovica pretekárov sa registruje až na mieste. A tak som čakal a čakal, každý bol už nervózny, keďže bolo aj celkom teplo. Keď bolo 12:30 a povedali, že minimálne ďalšiu hodinu si ešte počkám, tak som sa na to vykašlal. Odovzdal som čip, číslo a šiel si radšej sám zajazdiť.

Na jednej strane vás to naštve, že za tieto preteky zodpovedá SZC, ktorý by mal mať organizáciu na najvyššej úrovni. Na strane druhej vás aj rozosmeje, najmä keď sa začne rozprávať o ďalších Saganoch v cyklistike. Čipy začali používať prvý rok, pričom inde sú už niekoľko rokov a niekedy aj s kamerou v cieli. O štartovnom balíčku a spišských párkoch v cieli ani nehovorím.

Nakoniec som si povedal, že na sériu pretekov od SZC už „nevbicyklujem“ a radšej si zaplatím za pretek od súkromníka, na ktorý budem mať oveľa lepšie spomienky.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?